Béla Bartók
Béla Bartók bol úzko spätý s územím dnešného Slovenska. Viazalo ho sem množstvo vzťahov, keďže jeho matka, Paula Voit, pochádzala z Bratislavy.
Bartók sa narodil 25. marca 1881 v Nagyszentmiklósi (dnešné Rumunsko). Jeho otec, Béla Bartók starší, bol riaditeľom hospodárskej školy a jeho matka, Paula Voit, bola učiteľkou hry na klavíri. Po skorej smrti otca sa rodina presťahovala na niekoľko miest, no Bélov hudobný talent sa prejavil už v ranom veku: ako štvorročný hral na klavíri a vo veku jedenástich rokov už komponoval.
V roku 1899 bol prijatý na Hudobnú akadémiu (Zeneakadémia) v Budapešti, kde študoval hru na klavíri u Istvána Thomána (Lisztovho žiaka) a kompozíciu u Jánosa Koesslera.
Pravú maďarskú sedliacku hudbu objavil, keď stretol Zoltána Kodálya. Odvtedy vykonávali terénnu prácu vo vidieckych oblastiach a s fonografom zbierali ľudové piesne. Bartók zaznamenal viac ako 10 000 melódií z maďarských, slovenských, rumunských, rusínskych, srbských, chorvátskych a arabských zdrojov.
Jeden z najväčších skladateľov a bádateľov ľudovej hudby 20. storočia navštívil Šahy niekoľkokrát začiatkom 20. storočia. Ako kultúrne centrum Hontianskej župy zohralo mesto dôležitú úlohu v Bartókovom výskume ľudovej hudby. Práve Šahy boli miestom, kde pre neho okolo roku 1910 zorganizovali stretnutie pastierskych hudobníkov z regiónu: gajdoši, trubači, pastieri prichádzali na trhovisko, aby predviedli svoje tradície, ktoré Bartók zozbieral a nahral fonografom.
Koncert trubačov a gajdošov, ktorý sa konal 13. novembra 1910, zorganizoval Alojz Szokolyi, župný archivár s úspešnou športovou minulosťou, ktorý na olympijských hrách v Aténach v roku 1896 získal tretie miesto v behu na 100 m.
Udalosť mala veľkú odozvu, maďarský spisovateľ Ferenc Móra jej dokonca venoval novelu s názvom Hontianski igrici, ktorá vyšla po prvýkrát v roku 1926. Bartók na podujatí zaznamenal nielen hru gajdošov, ale aj atmosféru chvíľ, ktoré prežil spolu s pastiermi, o čom s nadšením písal v telegrame zaslanom domov do Budapešti.
Zbierky zo Šiah a okolia sa stali cennou súčasťou našich znalostí o maďarskej a stredoeurópskej ľudovej hudby. Pastierske nástroje, gajdové motívy a archaické melódie ovplyvnili aj Bartókovu neskoršiu skladateľskú tvorbu.
Mesto si dodnes uchováva Bartókovu pamiatku: obnovenie kultúrneho života v Šahách naznačuje Kultúrne stredisko Bélu Bartóka, ktoré nesie jeho meno a nadväzuje na tradíciu, ktorú tu skladateľ obohacoval pred viac ako storočím.